Krajinná architektúra – profesia pre súčasné výzvy a udržateľnejšiu budúcnosť

Prečo sú krajinní architekti nezastupiteľnými partnermi pre tvorbu lepšie fungujúceho a udržateľnejšieho prostredia?

Text autorizovaného krajinného architekta Doc. Ing. Attilu Tótha, PhD., ktorý je zároveň delegátom IFLA Europe a vedúcim Ústavu krajinnej architektúry FZKI SPU v Nitre, definuje východiská a kontext pre sériu článkov, venovaných tvorbe slovenských krajinných architektov.

Úvodný príspevok ponúka krátky historický exkurz a vyústi do definície profesie a jej oblasti pôsobnosti, resp. činností krajinných architektov.
 

Text: Doc. Ing. Attila Tóth, PhD.

Súčasná spoločnosť čelí klimatickej kríze, dlhotrvajúcim suchám, prívalovým zrážkam, tepelným ostrovom v mestách, úbytku biodiverzity v krajine, neudržateľnému obhospodarovaniu pôdy, dynamickej urbanizácii, expanzívnej suburbanizácii a ďalším globálnym a lokálnym výzvam. K holistickému systému, akým je krajina, sa pristupuje cez rezorty, medzi ktorými sú nakreslené hrubé pomyselné čiary. Absentuje komplexný prístup k plánovaniu a tvorbe krajiny a jej zelenej infraštruktúry. V plánovaní a rozvoji územia sú krajina a jej prírodné systémy na okraji záujmu. Pozemkové úpravy tlačíme pred sebou už vyše tri desaťročia. Tam, kde sa uskutočnili, potiahla príroda a krajina za kratší koniec a premrhala sa príležitosť na „ozdravenie“ a sfunkčnenie krajiny.

Napriek vyššie uvedeným problémom, žijeme v dobe, ktorá prináša nové výzvy a príležitosti. Európska únia investuje a bude investovať do obnovy zelenej infraštruktúry, zelenších miest a poľnohospodárskej krajiny, prírode blízkych riešení a rozvoja kreatívneho priemyslu. Komplexnosť problémov a výziev si vyžaduje holistický a interdisciplinárny prístup. Krajinná architektúra je profesiou, ktorá je vo svojej podstate holistická a má interdisciplinárny charakter. Krajinní architekti majú potrebné vedomosti, zručnosti a kompetencie, aby boli členmi medziodborových tímov a koordinovali ich činnosť. Tento článok ponúka krátky historický exkurz do profesie, ktorá je označovaná aj ako „profesia pre lepšiu budúcnosť“. Prináša prehľad o oblasti pôsobnosti krajinných architektov v zmysle medzinárodných definícii a slovenskej legislatívy. Dáva odpoveď na otázku, prečo sú krajinní architekti nevyhnutnými odborníkmi a partnermi pre tvorbu lepšie fungujúcej, zelenšej, zdravšej a udržateľnejšej krajiny – nielen v mestách a obciach, ale aj za ich hranicami.

Krajinná architektúra ako profesia stojí na prieniku umeleckých, prírodných, technických a sociálnych disciplín. V európskom kultúrnom priestore pramení z tradičného záhradného umenia, ktorého korene siahajú až do stredomorskej antickej kultúry. Silné základy profesie položilo talianske renesančné, francúzske barokové a anglické prírodno-krajinárske záhradné umenie, ktoré prirodzene vyústili do samobytnej profesie označovanej už od prvej polovice 19. storočia ako krajinná architektúra (z anglického originálu Landscape Architecture). Táto profesia dosiahla významné míľniky počas 20. storočia a do 21. storočia vstúpila ako medzinárodne uznávané a jasne vyprofilované povolanie s kompetenciami pre hodnotenie, plánovanie a tvorbu krajiny v rôznych priestorových kontextoch a mierkach.

Krajinno-architektonické vzdelávanie v Európe má dnes už vyše 100-ročnú tradíciu prameniacu v Nórsku. V česko-slovenskom priestore sa postupne vyprofilovala v druhej polovici 20. storočia, stavajúc na základoch tradičných rakúsko-uhorských poľnohospodárskych a záhradníckych škôl a vyvíjajúc sa ako samostatná sadovnícko-krajinárska škola v Lednici na Morave. Významnú úlohu vo vývoji profesie v našom kultúrnom priestore zohrala aj urbanisticko-architektonická škola v Prahe a Bratislave, až sa napokon v poslednej dekáde 20. storočia ustálil názov profesie „krajinný architekt“ (Slovensko), resp. krajinářský architekt (Česko). V súčasnosti je možné študovať krajinnú architektúru v Nitre (SPU), Lednici (MENDELU), Prahe (ČZU a ČVUT) a iných európskych krajinách. Školy krajinnej architektúry sa združujú v Európskej rade škôl krajinnej architektúry (ECLAS), so sídlom v Holandsku.

Aktuálna Medzinárodná štandardná klasifikácia povolaní (ISCO/08) radí krajinných architektov do kategórie vedeckých a inžinierskych profesionálov, v skupine architektov, plánovačov, geodetov a dizajnérov. Podľa jej definície „krajinní architekti plánujú a navrhujú krajinu a otvorené priestory pre projekty parkov, škôl, inštitúcií, ciest, exteriérov komerčných, priemyselných a rezidenčných lokalít, plánujú a monitorujú ich výstavbu, údržbu a obnovu.“ Na základe definície ISCO/08 sa Medzinárodná federácia krajinných architektov (IFLA), vrátane jej európskeho regiónu (IFLA Europe) uzniesla na jeseň roku 2020 na nasledujúcej definícii povolania:

„Krajinní architekti plánujú, navrhujú a spravujú prírodné a zastavané prostredie, pričom uplatňujú estetické a vedecké princípy na riešenie ekologickej udržateľnosti, kvality a zdravia krajiny, kolektívnej pamäti, dedičstva a kultúry a územnej spravodlivosti. Vedením a koordináciou iných disciplín sa krajinní architekti zaoberajú interakciami medzi prírodnými a kultúrnymi ekosystémami, ako sú adaptácia na klimatickú zmenu a zmierňovanie jej dopadov, stabilita ekosystémov, sociálno-ekonomické zlepšenia, komunitné zdravie a blaho, s cieľom vytvárať miesta, ktoré vedú k sociálnemu a ekonomickému blahobytu.“

V profesii krajinná architektúra sa vyvážene snúbi dizajn, umenie, chápanie prírodných procesov, znalosť historických a spoločenských súvislostí a technické kompetencie. Je profesiou budúcnosti, ktorá skvalitňuje život komunít a vytvára bezpečné, prívetivé a udržateľné prostredie pre súčasné i budúce generácie. Krajinní architekti tvoria najmä exteriérové priestory a to tak v urbanizovanej, ako i otvorenej krajine a svojou tvorbou prepájajú človeka s prírodou. Ich činnosti sú rozsiahle a rozmanité, tak z pohľadu charakteru činnosti, ako aj mierky – od plánovania a správy veľkých krajinných celkov, cez riešení námestí, parkov a ulíc, až po súkromné záhrady.

Komplexne a holisticky pristupujú ku krajine ako celku, ktorá podlieha prírodným a socioekonomickým zákonitostiam. Zohrávajú čím ďalej, tým významnejšiu a dôležitejšiu úlohu pri riešení súčasných výziev ako napĺňanie cieľov udržateľného rozvoja OSN, adaptácia na meniacu sa klímu, eliminovanie úbytku biodiverzity v krajine, hospodárenie so zrážkovou vodou a pod. Vyplývajúc z holistického charakteru profesie a vďaka svojim kompetenciám a zručnostiam v oblasti plánovania a architektonickej tvorby a vedomostiam v oblasti humanitných, technických a prírodovedných odborov, dokážu krajinní architekti spolupracovať s celým radom ďalších profesií a zastrešovať medziodborové projekty.

Podľa definície IFLA, úlohy a činnosti krajinných architektov zahŕňajú:

• Rozvoj a manažment krajiny vykonávaním činností, prípravou a realizáciou projektov ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva; zachovaním prírodnej a kultúrnej krajiny; obnovou degradovanej krajiny a novým rozvojom prostredníctvom procesu navrhovania, plánovania, manažmentu a údržby.
• Vykonávanie výskumu a analýzy na rozvoj udržateľného krajinného dizajnu, plánovacej a riadiacej praxe teórií, metód a rozvojových stratégií na podporu zelenej infraštruktúry, udržateľného manažmentu prírodnej, poľnohospodárskej, vidieckej a mestskej krajiny a udržateľného využívania a riadenia globálnych environmentálnych zdrojov.
• Vykonávanie štúdií uskutočniteľnosti a posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s cieľom posúdiť vplyv rozvoja na ekológiu, environmentálny charakter, kultúrne hodnoty, komunitné zdravie a blaho krajiny.
• Zhromažďovanie a dokumentácia údajov prostredníctvom analýzy lokality, vrátane hodnotenia pôvodných činností, terénnej formy, pôdy, vegetácie, hydrológie, vizuálnych charakteristík a prvkov vytvorených a spravovaných človekom.
• Príprava dokumentácie krajiny, vrátane výkresov, špecifikácií, harmonogramov a zmluvných dokumentov a prípravy tendrov v mene klientov.
• Riadenie digitálnych technológií a reprezentácia priestorových systémov, prezentácia životného prostredia a krajiny pre klienta a/alebo komunitu.
• Zapojenie miestnych komunít, orgánov a zainteresovaných strán prostredníctvom účasti verejnosti na rozhodovaní o projektoch, ktoré majú vplyv na krajinu.
• Poskytovanie odborného poradenstva a obhajoby v oblasti krajiny pri riešení konfliktov, súdnych sporov a v komisiách, súťažiach, médiách a v komunikácií s verejnosťou.

Podľa definície Zväzu nemeckých krajinných architektov (BDLA), rozsah činností krajinných architektov je v skutku rozsiahly a rozmanitý. Zahŕňa najmä:

• participáciu na územnom plánovaní v rozsahu krajinno-architektonických činností (napríklad plánovanie zelených a otvorených priestorov; vypracovanie územných generelov zelene; posudzovanie vplyvov na životné prostredie; plánovanie a rozvoj biotopov; mapovanie krajinných a prírodných území; plánovanie národných parkov, prírodných rezervácií a chránených krajinných území; vyhotovovanie plánov manažmentu a rozvoja krajiny a iné);
• vypracovanie infraštruktúrnych štúdií, rozvojových plánov, krajinných štúdií a programov (napríklad koncepty manažmentu zrážkovej vody, expertné štúdie pre pozemkové úpravy, rozvoj územných systémov ekologickej stability, rozvojové plány pre športové a rekreačné územia, návrh prírodných náučných trás, cyklotrás a iné);
• participácia na plánovaní urbánneho rozvoja, infraštruktúrnych projektoch a obnove dediny (napríklad vypracovanie plánov, projektov a konceptov pre zeleň v rezidenčných, komerčných a priemyselných územiach, plánovanie záhradkárskych osád a kolónií, a iné);
• koordinovanie multidisciplinárnych projektov v súčinnosti s inými profesiami;
• plánovacia a projekčná činnosť (napríklad plánovanie, návrh a projektovanie verejných a súkromných parkov a priestorov zelene; námestí, verejných priestorov, peších zón, promenád; športovísk, detských ihrísk a rekreačných priestorov pre rôzne vekové kategórie, cyklotrás, skateparkov, golfových ihrísk; kúpeľných areálov; krajinných a záhradných výstav a priestorov výstavísk; botanických a zoologických záhrad; cintorínov a pamätníkov; otvorených priestorov verejných a súkromných budov; parkovísk; ozelenenie priemyselných a komerčných území; návrh prícestnej zelene a odpočívadiel; návrh súkromných záhrad a dvorov; návrh strešných záhrad, zelených striech a vegetačných stien; návrh interiérových priestorov a interiérovej zelene a iné);
• údržba parkov a historických záhrad (vyhotovovanie dokumentácie pre historické parky a záhrady; inventarizácia historických záhrad; vyhotovovanie manuálov údržby parkov; vypracovanie konceptov obnovy historických záhrad a parkov;
• riadenie, monitoring a implementácia projektov (výkon autorského dozoru a stavebného dozoru; riadenie stavieb a realizácií diel krajinnej architektúry; špecifikácia stavebných štandardov a materiálov; manažment zelene, plánovanie a organizácia rozvoja a údržby zelene a iné);
• expertné konzultačné služby, prezentácie a mediácia (organizovanie a vyhodnotenie súťaže návrhov a architektonických súťaží; vedenie a uskutočňovanie plánovacích procesov; vypracovanie odborných posudkov; organizovanie participácie verejnosti, projektové prezentácie, vyhotovovanie vizualizácií a grafickej dokumentácie; organizovanie výstav a prezentácií a iné)

Zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch definuje v §4a oprávnené činnosti krajinných architektov nasledovne:

• vykonávanie predprojektovej činnosti, najmä na spracúvanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích prieskumov a rozborov, na spracúvanie podkladov, prieskumov a rozborov na architektonické štúdie a urbanistické štúdie a na spracúvanie krajinnoekologických plánov,
• spoluprácu na tvorbe územnoplánovacej dokumentácie v rámci tvorby krajiny a sídelnej zelene v obci,
• vykonávanie komplexnej projektovej činnosti, najmä na vypracúvanie návrhov a projektovej dokumentácie diel záhradnej a krajinnej architektúry a projektovej dokumentácie obnovy a úpravy pamiatok záhradného umenia v pamiatkovej zóne a v jej ochrannom pásme a na navrhovanie rekonštrukcie historických parkov, záhrad, špeciálnych plôch zelene a verejných priestorov,
• navrhovanie začlenenia stavieb do prostredia s cieľom minimalizovať negatívne dopady stavieb na urbánne prostredie a navrhovanie tvorby obrazu sídla a krajiny,
• výkon odborného autorského dohľadu nad uskutočňovaním diel záhradnej a krajinnej architektúry podľa dokumentácie územného rozhodnutia a podľa schválenej projektovej dokumentácie,
• poskytovanie súvisiacich služieb, najmä na poskytovanie odborného poradenstva investorom a vlastníkom pozemkov, na zastupovanie investora pri príprave a uskutočňovaní diel záhradnej a krajinnej architektúry,
• grafické spracúvanie a modelovanie diel krajinnej a záhradnej architektúry vrátane vypracovania špecifikácií a technickej dokumentácie,
• vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní týkajúcich sa diel záhradnej a krajinnej architektúry.

Na záver, citujúc Nemeckú spoločnosť krajinných architektov (BDLA), krajinná architektúra nie je len profesiou budúcnosti, ale profesiou pre lepšiu budúcnosť.

Doc. Ing. Attila Tóth, PhD.
autorizovaný krajinný architekt SKA 0076 KA, delegát IFLA Europe
vedúci Ústavu krajinnej architektúry FZKI SPU v Nitre