Bratislava pracuje na tom, aby odolávala klimatickej kríze a stala sa mestom pre zdravší život

V máji MIB predstavil návrh strategického plánu rozvoja mesta Bratislava 2030.

Bratislava je z hľadiska potenciálu kvalitného životného prostredia a podmienok pre skutočne zdravý a kvalitný život svojich obyvateľov výnimočné mesto. 

Takmer jednu tretinu jej územia tvorí zeleň vrátane lesov a krajinnej zelene. Nachádzajú sa tu veľké medzinárodne významné chránené územia a takmer tri desiatky menších chránených území najrôznejšieho charakteru, počnúc vzácnymi prírodnými rezerváciami v Malých Karpatoch, kvitnúcich lúk Devínskej kobyly až po lužné lesy a riečne ramená. Príroda Bratislavy je domovom pre mnohé chránené druhy fauny a flóry. Okrem nich lužná krajina Dunaja v sebe skrýva aj ďalšie bratislavské bohatstvo – rozsiahle zdroje pitnej vody. 

Aj v zastavanom území mesta nájdeme prírodné dominanty, napríklad najstarší verejný park v strednej Európe Sad Janka Kráľa či historické krajinné štruktúry, akými sú vinice a vinohradnícka krajina, ktorá tvorí prechodné územie medzi husto osídlenou mestskou krajinou a krajinou malokarpatských listnatých lesov. 

Životné prostredie a jeho jednotlivé zložky prinášajú obyvateľom nepretržite množstvo benefitov vo forme tzv. ekosystémových služieb. Avšak vplyvom rýchlo sa meniacej klímy a rozpínajúceho sa zastavaného územia narastá tlak na prírodné a poloprírodné územia, ktoré sa rozdrobujú. Súčasne dochádza k znečisťovaniu zložiek životného prostredia (voda, ovzdušie, pôda) alebo k ich degradácii. 

Výzvy, ktoré Bratislavu čakajú

Okrem novovznikajúcich problémov v oblasti životného prostredia súvisiacich s extrémami počasia, nárastom obyvateľov, infraštruktúry a automobilovej dopravy sa mesto musí v rámci svojich kompetencií vysporiadať aj s ďalšími problémami. napríklad so starými environmentálnymi a hlukovými záťažami. Riešenie mnohých problémov si však vyžaduje viac kapacít na všetkých úrovniach spravovania, najmä odborných environmentálnych profesistov ako aj lepší prístup k informáciám, s ktorými bude možné jednoducho narábať, aby opatrenia a kroky v procese rozhodovania boli skutočne efektívne, hospodárne a dobre cielené. 

V posledných rokoch Bratislava zintenzívňuje svoje aktivity v oblastiach, ktoré pomáhajú mesto robiť odolnejším voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. Na druhej strane je potrebné urobiť mesto dostupnejším a kompaktnejším, čo prispieva tiež k znižovaniu uhlíkovej stopy. Do roku 2030 bude mesto musieť tieto aktivity zintenzívniť a v spolupráci s kľúčovými aktérmi urýchliť znižovanie emisií, aby sa priblížilo v dlhodobom horizonte k uhlíkovej neutralite vo všetkých svojich sektoroch.

Pri napĺňaní týchto cieľov budú veľmi nápomocné opatrenia ako zavedenie mestskej monitorovacej siete (monitoring kvality ovzdušia, sledovanie klimatologických ukazovateľov, intenzity dopravy a hluku) a mestský informačný systém životného prostredia, kde budú tieto informácie dostupné aj pre verejnosť. Údaje získavané touto sieťou, ktorú bude mesto budovať v partnerstve s ďalšími stakeholdermi, budú užitočné aj pre iné oblasti, ako sú napríklad mobilita, územné plánovanie, sociálna politika, tvorba a starostlivosť o zeleň, a samozrejme aj pre manažment rizík súvisiacich s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy. 

Mesto bude taktiež musieť investovať nielen do zeleno-modrej infraštruktúry, ale aj do „sivej“ – konkrétne do služieb výroby a distribúcie pitnej vody, spracovania odpadových vôd a dohliadania na ochranu vodárenských zdrojov a vodných útvarov všeobecne pred ich znečistením. Ďalšie opatrenia sú napríklad programy obnovy a tvorby zelených verejných priestorov a ulíc, ochrana a obnova vinohradníckej krajiny a vytvorenie tzv. eko-indexu (regulačného nástroja pre podporu zeleno-modrých opatrení v rámci územného plánovania).

Z hľadiska nastavenia nového územného plánu bude veľmi dôležité vypracovanie krajinno-ekologického plánu mesta ako aj územného generelu zelene mesta. Prvý dokument určí ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia mesta tak, aby bola zachovaná resp. zlepšená ekologická stabilita mesta ale aj jeho okolitej krajiny. Generel zelene je oficiálny územnoplánovací podklad, ktorý analyzuje stav zelene v meste a definuje požiadavky na jej rozvoj potrebné pre tvorbu nového územného plánu. Bude obsahovať novú koncepciu zelenej infraštruktúry mesta a prinesie návrhy na ochranu, stabilizáciu a skvalitnenie zelene s ohľadom na predpokladaný rozvoj mesta, potreby jeho obyvateľov, zvýšenie odolnosti mesta voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a strate biodiverzity.   

V rámci strategického plánu rozvoja mesta Bratislava 2030 si Bratislava dáva za cieľ naďalej vytvárať pre svojich obyvateľov možnosť participovať na tom, aby sa stala zeleným príjemným mestom pre zdravý a udržateľný spôsob života, k čomu by mali napomôcť aj nové environmentálne zamerané programy pre centrá voľného času pre deti a mládež a vytvorenie mestského environmentálneho centra.